Belianska jaskyňa

Belianska jaskyňa (vchod 885 m) je jediná sprístupnená jaskyňa vo Vysokých Tatrách v severnom úbočí Kobylieho vrchu nad Tatranskou Kotlinou.
Dohady, že ju poznal už prehistorický človek, nie sú podložené. V 18. storočí ju navštevovali hľadači pokladov, po ktorých ostali nápisy na jaskynných stenách. Až objavná cesta Júliusa Husza a Jána Britza zo Spišskej Belej dňa 5.8.1881 vzbudila vedecký a turistický záujem o jaskyňu.
Verejnosti ju sprístupnili 1882 a elektricky osvetlili 1896 ako jednu z prvých jaskýň na svete. Komunikácie v jaskyni stále zlepšovali a prístupné jaskynné priestory sa postupne zväčšovali ďalšími objavmi.
Celková dĺžka jaskyne je 1752 m, z toho sprístupnených jaskynných chodieb je 1001 m.

Dobšinská ľadová jaskyňa

Tento chránený prírodný výtvor je jeden z najvzácnejších a najpozoruhodnejších prírodných javov u nás.
Objavil ju 15.7.1870 banský inžinier E. Ruffinyi so spoločníkmi. Už 1871 ju sprístupnili verejnosti. 1887 bola prvou jaskyňou v Európe s elektrickým osvetlením.
Vchod do jaskyne je v severnom úbočí vrchu Duča vo výške 969,5 m, dĺžka jaskyne dosahuje 1232 m. Priestory jaskyne od vstupného otvoru postupne klesajú, čo spolu so severnou orientáciou umožňuje v zimnom období klesanie studeného vzduchu a celkové podchladenie priestorov. V letnom období sa zase teplejší vzduch s menšou špecifickou hmotnosťou nemôže dostať do jaskynných priestorov, čím sa priemerná teplota v jaskyni udrží pod hodnotou 0 °C po celý rok.
Dlhodobým opakovaním tohto cyklu vzniklo zaľadnenie jaskynných priestorov. Bohatá výzdoba má útvary do značnej miery vytvarované prúdením vzduchu.
Celkový objem ľadu sa odhaduje na cca 110 000 m3.

CHATA POD RYSMI

Chata Pod rysmi je najvyššie postavenou chatou vo Vysokých Tatrách. Myšlienku postaviť útulňu v tejto lokalite začal ako prvý propagovať rakúsky horolezec Ubald Felbinger na konci 19.storočia. Pre technické a finančné ťažkosti sa je výstavba celé roky odkladala, pričom sa menili aj názory na jej umiestnenie (navrhované boli lokality Žabie plesá, Hrebeň Váhy, atď.) K výstavbe chaty, ktorú finančne zabezpečoval Klub československých turistov a realizovala firma Šašinka, došlo za ťažkých klimatických podmienok v rokoch 1931-1932 a v roku 1933 bola chata slávnostne otvorená.
Počas II. svetovej vojny bola chata len veľmi sporadicky obsadzovaná, hlavne utečencami pred fašistami.

V roku 1954, po poškodení lavínou, došlo k prvej rekonštrukcii objektu a v roku 1977 bolo k chate pristavané poschodie.

Téryho chata

Téryho chata je najvyššie položenou chatou s celoročnou prevádzkou. Svojou polohou pri Piatich spišských plesách, s prekrásnym výhľadom do doliny a majestátnymi štítmi v jej okolí, patrí k najvyhľadávanejším miestam vo Vysokých Tatrách.

Viaclôžkové izby so základným vybavením. Celková ubytovacia kapacita 24 lôžok.

Zamkovského chata

Nachádza sa vo Vysokých Tatrách na území národného parku na hornej hranici lesa v ústí Malej Studenej doliny v nadmorskej výške 1475 m.n.m.

BÍLIKOVÁ CHATA

Chata bola postavená v roku 1934 a jej pôvodný názov bol Guhrová chata. V roku 1936 bola chata prestavaná a po druhej svetovej vojne k nej bola pristavaná nová turistická ubytovňa. Od roku 1946 nesie objekt meno Pavla Bilíka (1916 - 1944), inšpektora finančnej stráže v Hornom Smokovci, účastníka SNP, popraveného fašistami v Kežmarku.

CHATA POPRADSKÉ PLESO

Chata stojí na mieste, kde už od roku 1879 vznikali z iniciatívy Uhorského karpatskeho spolku útulne a chaty. Prvou bola Majláthová chata, pomenovaná podľa podpredsedu spolku a liptovského podžupana Vojtecha Majlátha. Vyhorela v roku 1880 a na pôvodnom mieste ju v rokoch 1881-1890 nahradila nová kamenná chata, pozostávajúca z troch miestností.
Po požiari tejto chaty, tu v roku 1892 vybudoval František Mariássy novú chatu, ktorú však nový majiteľ doliny, knieža Hohenlohe nechal v roku 1897 zbúrať, kvôli obmedzeniu turistického ruchu. V roku 1899 knieža Hohenlohe pod tlakom verejnosti postavil na mieste zbúraniska novú veľkokapacitnú chatu, ktorá po viacerých prestavbách slúžila až do roku 1961.

V roku 1951 bola chata premenovaná na chatu kpt.Morávku, na počesť Štefana Morávku, veliteľa finančnej stráže na Štrbskom Plese, ktorý padol v odboji ako príslušník partizánskeho oddielu Vysoké Tatry (Grúnik).

V rokoch 1958-1961 bol v uvedenej lokalite postavený horský hotel s reštauráciou a barom, ktorý však nevyhovoval prevažne horoleckej a turistickej verejnosti, preto boli jeho interiéry opäť prestavané na chatu. V tomto stave slúži objekt dodnes.

Zakopané

Zakopané je jedným z najznámejších turistických miest v Poľsku. Zakopané, ktoré bolo „objavené“ ako turistická atrakcia v druhej polovici 19. storočia, nevychádza z módy, ale naopak, každým rokom priťahuje čoraz viac turistov, ktorí sú tak spokojní so svojím pobytom na úpätí Tatier, že dúfajú, že sa opäť vrátia. Zakopané vďačí za svoju popularitu rôznym zariadeniam, ktoré ponúka svojim návštevníkom. V zime sú to mnohé lyžiarske vleky a perfektné počasie na lyžovanie či už pre skúsených lyžiarov alebo pre začiatočníkov. V lete sú to náročné lezecké možnosti na strmých skalách Vysokých Tatier, ako aj nenáročné, prístupné pre každého, ktoré sa tiahnu pozdĺž malebných údolí a hrebeňov vrchov obklopujúcich Zakopané. Návštevníci sú priťahovaní jedinečnou atmosférou mesta, ktorá spája v sebe dva faktory: autentickú ľudovú kultúru obyvateľov výšin Podhalského regiónu a veľmi prepracovaný repertoár divadla „Witkacy“ and Szymanowského hudby. Tiež sú priťahovaní tým, čo sa nachádza medzi týmito dvomi faktormi - kúzlo kaviarní, jazzových a rockových koncertov v pivniciach, pohľad na hory, pomalý farebný dav na Krupówkého ulici.

Spišský hrad

V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších pamiatok Spiša, národná kultúrna pamiatka Spišský hrad. Je nielen dokladom vývoja architektúry u nás od 12. do 18. storočia, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m2) sa považuje za jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy.
Bohaté sú aj jeho dejiny. Skala, na ktorej sa rozprestiera, bola osídlená už v mladšej a neskorej dobe kamennej. Praveké osídlenie však vrcholí na prelome nášho letopočtu, keď sa tu vytvorilo obrovské a mohutné opevnené hradisko ľudu tzv. púchovskej kultúry. Jeho valy objavili archeológovia počas nedávneho archeologického výskumu. Našli tu však aj obydlia roľníckeho ľudu i remeselníkov a rozmerný kultový objekt. Z rozsahu, spôsobu opevnenia i z organizačnej štruktúry možno predpokladať, že už v tej dobe tu bolo administratívne centrum stredného Spiša. Valy, v teréne ešte znateľné, obklopovali celý hrad a prechádzali cez jeho najväčšie nádvorie. Po zániku tohto hradiska vzniklo na susednom kopci, na Dreveníku, ďalšie silné hradisko. Až po ňom sa začína budovať dnešný Spišský hrad.